Premlčanie pri zodpovednosti lekárov – lehoty, neskoršie následky a čo musíte vedieť

Kto má podozrenie na chybu pri liečbe, myslí najprv na otázku, či vôbec chyba existovala. Rovnako dôležitý, no ľahšie prehliadnuteľný je časový faktor: nároky na náhradu škody zo zodpovednosti lekárov sa premlčujú. Kto čaká príliš dlho, môže inak oprávnený nárok stratiť – bez ohľadu na to, aká jednoznačná chyba bola. Táto stránka pokojne a bez odborného žargónu vysvetľuje, ktoré lehoty v Rakúsku platia, odkedy bežia, ako možno zaistiť neskoršie následky a čo robiť pri hroziacom premlčaní.

Lehoty: tri roky a tridsať rokov (§ 1489 ABGB)

Premlčanie nárokov na náhradu škody upravuje § 1489 ABGB. Platia dve lehoty popri sebe:

• Tri roky od vedomosti – krátka lehota začína plynúť, len čo sa poškodený dozvie o škode aj o osobe škodcu. Musia byť splnené obe podmienky.
• Tridsať rokov od udalosti – nezávisle od akejkoľvek vedomosti sa nárok premlčuje absolútne 30 rokov po škodovej udalosti, teda po chybnej liečbe. Táto absolútna hranica chráni pred tým, aby sa žalovalo po veľmi dlhom čase.

V praxi je takmer vždy rozhodujúca krátka trojročná lehota. Uplynie rýchlejšie, než mnohí očakávajú – a vyžaduje od poškodeného, aby konal včas, len čo je rozpoznateľné, že možno ide o chybu pri liečbe.

Kedy začína „vedomosť" – najdôležitejší a najťažší bod

Trojročná lehota sa nespúšťa už vtedy, keď sa niečo pokazilo alebo sa objavia ťažkosti. Začína až vtedy, keď poškodený pozná skutkový stav natoľko, že by sa dala podať žaloba s vyhliadkou na úspech. K tomu patrí vedomosť o škode, o škodcovi a o príčinnej súvislosti – teda o tom, že škoda pochádza z chyby pri liečbe.

Práve pri zodpovednosti lekárov je tento bod chúlostivý. Nežiaduci priebeh po operácii nemusí rozpoznateľne spočívať na chybe – môže byť rovnako následkom naplneného rizika liečby. Často až lekársky posudok alebo odborný druhý názor ozrejmí, že sa vôbec liečilo chybne. Podľa judikatúry preto lehota v takých prípadoch často začína až vtedy, keď pacient chybu pri liečbe a jej príčinnú súvislosť so škodou skutočne pozná alebo mohol pri primeranom zisťovaní rozpoznať – nie už pri prvom podozrení.

Dôležité: kto má oporné body pre chybu, nesmie ľubovoľne čakať. Judikatúra vyžaduje, aby sa človek v primeranom rozsahu informoval. Ak zostane napriek konkrétnym podozreniam nečinný, môže lehota začať plynúť aj bez konečnej istoty. Keďže začiatok lehoty môže byť v jednotlivom prípade veľmi sporný, nikdy by sa nemal odhadovať na vlastnú päsť, ale vyjasniť advokátsky.

Zaistiť neskoršie následky: určovacia žaloba podľa § 228 ZPO

Osobitným problémom sú neskoršie následky. Niektoré škody sa ukážu až roky po liečbe alebo sa dnes ešte nedajú vyčísliť – napríklad postupujúce postihnutie alebo až neskôr rozpoznateľná trvalá škoda. Ak by sa čakalo na konečný priebeh škody, hrozilo by premlčanie.

Tu pomáha určovacia žaloba podľa § 228 ZPO. Ňou možno ešte v rámci bežiacej lehoty súdne určiť, že strana lekára zodpovedá za budúce, dnes ešte nevyčísliteľné škody z chyby pri liečbe. Má to dvojaký účinok: nárok na budúce škody zostáva čo do výšky otvorený a premlčanie sa preruší – od právoplatnosti určovacieho rozsudku beží pre určené nároky v zásade nová, dlhá lehota. Nemusí byť teda dnes vyčíslené každé euro, a predsa budúce nároky nezaniknú uplynutím času. Práve pri ťažkých alebo nevyjasnených priebehoch je preto určovacia žaloba kľúčovým nástrojom.

Prečo by sa nemalo čakať

Aj keď lehota ešte neuplynula, veľa hovorí proti čakaniu. Časom sa spravidla zhoršuje dôkazná situácia:

• Spomienky blednú. Rozhovory o rizikách a poučení sa po rokoch dajú sotva zrekonštruovať.
• Podklady sa stávajú medzerovitými. Nálezy, záznamy a svedkovia sú včas ľahšie dostupní než neskoro.
• Začiatok lehoty sa stáva nejasným. Čím dlhšie sa čaká, tým skôr vzniká spor o to, odkedy „vedomosť" existovala – riziko, ktorému sa človek vyhne včasným konaním.

Keďže pri prípadoch zodpovednosti lekárov nesie dôkazné bremeno v zásade pacient a konanie stavia na posudku súdneho znalca z medicíny, je včasné, úplné zaistenie zdravotnej dokumentácie jedným z najdôležitejších krokov vôbec.

Čo robiť pri hroziacom premlčaní

Ak sa koniec lehoty blíži a konečné vyjasnenie ešte nie je možné, existujú cesty, ako nárok zaistiť, namiesto toho, aby zanikol:

• Vzdanie sa premlčania / dohoda o odklade (Stillhalte): s poisťovňou zodpovednosti alebo prevádzkovateľom nemocnice možno dohodnúť časovo obmedzené vzdanie sa námietky premlčania, aby sa získal čas na preverenie.
• Včas podať žalobu alebo určovaciu žalobu: podanie žaloby premlčanie preruší. Pri ešte nevyčísliteľných škodách sa podá určovacia žaloba podľa § 228 ZPO.
• Rýchle advokátske posúdenie: pár týždňov môže byť rozhodujúcich. Včasné preverenie vyjasní, ktorý krok pôsobí ako zachovávajúci lehotu.

Ako vás Teamanwälte podporí

Najprv preveríme časovo kritickú otázku: kedy lehota začala a koľko času zostáva? Vyžiadame zdravotnú dokumentáciu, reálne zaradíme začiatok lehoty, pri hroziacom uplynutí zaistíme nároky – napríklad určovacou žalobou alebo vzdaním sa premlčania – a úprimne vám povieme, ak je postup málo nádejný. Ak už lehota mohla uplynúť, povieme vám to rovnako jasne.

Teamanwälte – Mag. Johannes Bügler · Baumgartenstraße 82, 1140 Viedeň · Tel. +43 1 419 13 18 · office@teamanwaelte.at. Dohodnite si úvodnú konzultáciu – práve pri otázkach premlčania sa počíta každý týždeň.

Súvisiace: či vôbec ide o chybu pri liečbe, aké nároky na náhradu škody a ich výška existujú – a prehľad k zodpovednosti lekárov a chybám pri liečbe.

Upozornenie: Tento text slúži na všeobecnú informáciu a nepredstavuje právne poradenstvo v konkrétnom prípade. Začiatok a plynutie premlčacej lehoty závisia od konkrétnych okolností a môžu byť v jednotlivom prípade sporné; posúdenie si vyžaduje preverenie zdravotnej dokumentácie a prípadne posudku súdneho znalca z medicíny. Neposkytujú sa žiadne záruky úspechu. Pri hroziacom premlčaní treba bezodkladne vyhľadať advokátsku radu.